Roadtrip Rumunsko – po stopách Drakulu na Lade a Škode

„Veď tam ani neprídete!“ smeje sa policajná kontrola na slovensko-maďarských hraniciach. A naša výprava združená pod značkou najkrajšiecesty.sk tak už po pár kilometroch cesty vysvetľuje, do čoho sa to pustila. Roadtrip po Rumunsku začína.

Za všetko môže dobre vychladená dvanástka v jednom z miestnych pivovarov. Prvé pivo prinieslo nezmyselný nápad, ďalšie z neho urobilo výzvu a potom sa už len dolaďovali detaily. Rozpočet 200 eur na auto s podmienkou, že na nich jazdili ešte naši rodičia pred rokom 1989. Veď tieto autá do Rumunska patria a doteraz sú tam starých rároh plné cesty.

Šestica bláznov sa dáva dokopy a začína zháňať svoje autá. Po stopách Drakulu a transylvánskych hôr napokon vyrážajú dve Lady 2105 a jedna Škoda 105L, niektoré kúpené cez internet len pár dní predtým. Vysoká spotreba, absencia klimatizácie, hroziace opravy, prehrievanie? Veď odhodlanie a plné kufre náradia musia stačiť. Štartujeme v horúci júlový večer.

Prvé opravy

Do zasľúbenej krajiny treba najprv prekonať maďarské diaľničné kilometre. A hneď badať rozdiel. Naše už skoro historické autá nedržia priamy smer, nebrzdia, nemajú výkon, nesvietia a modrá Lada pokazeným a naplno rozohriatym kúrením z posádky saje hektolitre potu. Stopäťka? Tá pri štartovaní zapaľuje valce na striedačku. Najprv prvý, potom tretí, kým prvý zatiaľ vypne a nahodí ďalšie. Pochybnosti o celom tripe nie sú na mieste.

Neustále korigovanie priameho diaľničného smeru, bolesti chrbtice, nepoužiteľné spätné zrkadlá, to všetko prináša dokonalé vyčerpanie. Nechápeme, ako mohli na tomto naši rodičia cestovať a my s nimi. Celá rodina nabalená až po okraj zadného okna na dovolenku do Juhoslávie, vyvarený motor na diaľnici. Viem si živo predstaviť tie pocity. „Kedy tam už budeme, mami?“

Zo spomienok na minulosť vytrháva biela Lada. Svojou rozklepanou ručičkou ukazovateľa benzínu hlási extrémne vysokú spotrebu. Krátke nazretie pod kapotu – čerpadlo strieka palivo všade navôkol. Riešenie? Plechovka piva, ktorá unikajúci benzín zbiera a ten následne lejeme späť do nádrže. V moderných prospektoch by sa tomu určite hovorilo rekuperácia energie. Spokojní s riešením zalamujeme tesne na odpočívadle pred rumunskými hranicami.

Do slnečného dňa

Ráno zostáva po Lade napriek modifikácii mláka benzínu, plechovku piva teda nahrádza objemnejšia fľaša zeleného čaju. Zozbieraný benzín každú chvíľu smeruje do nádrže aj s prídavkom leteckého, čo je zmes nafty a iných patokov z pivnice jedného člena výpravy. Cestovná nálada klesá úmerne rýchlo s množstvom paliva.

Napokon pomáha pobláznená navigácia. Nečakane ukazuje zjazd z diaľnice, kde nachádzame spásu v podobe vrakoviska. Nadšenie búra jazykové bariéry. Miestny na úpenlivé ukazovanie prstom na roztečené tesnenie reaguje s prízvukom „benzínpumpa“ a chápavým úsmevom. Po chvíľke lovenia prináša ukážkové čerpadlo priamo na našu Ladu. Za tisíc forintov, špinavé ruky a polhodinu práce už rýchly šíp ide ako nový. Keby mal palubný počítač, ukáže smajlík.

Ako útechu dostávame darček od posádky zo Škodovky. Gýčová sadrová topánka so živou rastlinou smeruje do bielej Lady s menom Kvetka, druhá obojstrannou lepiacou páskou na kapotu modrej Lady ako Ruženka. Cesta sa stáva krajšou a pochybnosti opäť strieda radosť.

Domáci

Pár kilometrov a prvá výhra je za nami, policajt sa mýlil. Míňame tabuľu vítajúcu v Rumunsku! Cesta po miestnom vidieku ubieha rýchlo, s občasným predbiehaním konských povozov, či trénovaním driftov na našich zadokolkách. Kombináciu pražiaceho slnka a pokazeného kúrenia modrej Lady rieši posádka elegantne – dekou položenou na výduchoch kúrenia. Okná dole, lakte vonku.

Po dlhých stovkách kilometrov nasleduje Cluj – Napoca, nezaujímavé hlavné mesto Transylvánie. Chuť prespať vonku pri neďalekej vodnej priehrade potápa otrasná bolesť zubov u jedinej členky výpravy. Anglicky hovoriaci zubár je našťastie za rohom a jeho ochota pracovať v sobotu večer je dostatočná. A jeho sused? Domáci v penzióne ako na zavolanie už čaká so slivovicou. Nalieva, najmä sebe, až do príchodu vlastnej ženy domov. Odvtedy ho nevidíme…

Po snahe o opravy v nedeľu ráno (výsledok: modrá Lada stále kúri a škodovácke rádio stále nehrá) sa ide ďalej. Smerujeme na údajné rodisko Drakulu. Cesta po rumunskom vidieku naďalej ukazuje ošarpané domy, rozbité cesty prestriedané novými s veľavravnými tabuľami Európskej únie, ako aj hlúčiky domácich postávajúcich pred domami a sledujúcich dianie vonku. Okolitá príroda neprestáva fascinovať. Ani cieľ dnešnej cesty – mestečko Sighisoara nesklame. Obdivné pohľady na historické fasády a ulice spolu s vežovitými stavbami však prerušuje hlučná rana do nárazníka. Biela Lada do modrej schválne nedobrzdí a odteraz začíname parkovať na doraz. Na dve parkovacie miesta sme sa vošli všetci traja. Miestni náš zámer nepochopili. Za stieračmi sú tri pokuty.

Ranné prekvapenie

Akokoľvek nás neteší pohľad na ne, nový výrazný čierny nápis Gay Love na bielej Lade je silnejšia porcia. Jeden z členov výpravy nám túto kombináciu v noci nastriekal na predný blatník ako prekvapenie. Veď jeho škodovka sa pomsty dočká neskôr…

Dlhé kilometre únavného presunu z rodiska Drakulu prinášajú turistické mesto Brasov, konkrétne hrad Bran, ďalší, kde mal obávaný vládca žiť. Čo-to o miestnom turistickom ruchu hovorí obrovský biely nápis Brasov na miestnom kopci. Samotný hrad stojí za to – úzke schodištia a tesné miestnosti lákajú. No turistov je tu na vkus tejto výpravy priveľa. Turistické zázemie pod hradom prináša pomstu za popísanú bielu Ladu. Desiatka nakúpených gýčových pohľadníc smeruje lepiacou páskou na boky škodovky a podčiarkuje jej výnimočnosť. Fádna plesnivá zelená je razom preč, parkovisko plné turistov sa po úvodných nechápavých pohľadoch rozosmieva. Vyzdobenejší nasledujeme ďalší kurz – hory Fagaraš.

Cigáni idú do neba

…počuť z vysielačky opis nášho výjazdu na horský priesmyk Transfagarasan. Pravda, plne naložená Lada rútiaca sa strmou cestou ani nevyzerá inak. Naše nesmrteľné autá rýchly výjazd pomedzi polozatienené tunely, horší i lepší asfalt a ostré zákruty prežívajú bez ujmy. Zbúrali sme mýtus, žiadny prehriaty motor alebo zlomená náprava, dokonca aj spotreba je celkom rozumná.

Uprostred priesmyku čaká pár stánkov a krátka pauza. Nasleduje zjazd smerom k priehrade Vidraru. Mýty opäť pokorené – brzdy prežili aj ostrú jazdu. Plná dole (tak 60 km/h), ostrá brzda na 30 a zase rýchly výjazd (po pár minútach pridávania 60) opakujeme donekonečna. Až na krútenie sa karosérii, neuveriteľné náklony, dranie zásteriek v každej zákrute a čudesné zvuky od náprav autá neprotestujú. Len modrej Lade sa medzičasom rozpadol výfuk.

Bez problémov prežívame k priehrade, pod ktorou vo svojej reportáži spali blázni z britského TopGearu. Kusy nového asfaltu strieda rozbitá cesta. Komfortné pruženie z osemdesiatych rokov a sedačky také mäkké, že by odfiltrovali aj prechod po skalnatom útese však všetko tlmia. Iba za cenu neúnavnej bolesti chrbta a potu z koženky.

Nekonečné hory

Blúdenie po rumunskom vidieku prináša nové zážitky. Až teraz narážame na mimoriadne kamenistú cestu ako z antiprospektov o Rumunsku. Štyri kilometre kameňov, prachu a ešte ostrejších skál sú previerkou našich áut. „Pani, koľko ešte bude takáto cesta?“ pýtame sa miestnej lámanou rumunčinou. „Už len kúsok, potom je to dobré!“

Pochybnosti o jej hodnotení sú na mieste. Modrá Lada si z „dobrej cesty“ odnáša rozbitý stabilizátor a stupňujúci sa buchot tlmičov. No stačí polhodinová oprava a nesmrteľné autá idú ďalej. Aj potom, čo v škodovečke ostanú zabuchnuté kľúče. Priamo v zapadnutej dedine pred miestnou krčmou s až príliš opitým miestnym. Problém? Nie, stačí železná tyčka z roštu na gril a chvíľka hrabania sa pod tesnením okna na dverách vodiča. Stopäťka je nenásilne otvorená a vyráža na ďalšiu dlhú cestu.

Na začiatku horského priesmyku Transalpina výpravu už dobieha únava. Obsadené ubytovania nútia ísť čoraz ďalej do nocou pokrytých rumunských hôr. Rozbitý asfalt strieda ešte rozbitejší a chabé svetielka našich áut na istote nepridávajú. Rovnako tak vypovedanie štartovania modrej Lady. Po chvíľke manévrov a roztláčania smerom z kopca konečne naskakuje. Môže sa ísť hlbšie do lesa. Míňame strašidelné penzióny a nedokončené stavby uprostred ničoho.

Prejazdy a stanovania

Až konečne – mesto a v ňom voľný penzión. Ráno dobre vyspatí zdolávame cestou domov ešte jeden priesmyk. Na Transalpine sa vo veľkom stavia a dokonalé nové kúsky asfaltu tu striedajú niekoľko desiatok metrov dlhé časti rozbitej cesty alebo terénnych plôch. Bežný je vjazd do neprehľadnej zákruty, kde bez upozornenia čaká štrkový násyp. Kamión oproti? Smola. Úroveň zabezpečenia dokonale ilustrujú o kamene opreté dopravné značky. Ale práve to je čaro jazdenia v Rumunsku.

Prekonávame ďalšie stovky kilometrov, z modrej Lady sa stáva čoraz väčší šrot, škodovka sa začína prehrievať a bielej Lade čochvíľa odpadne predný nárazník. A jej hrdzavý blatník naplno kvitne. No mechanika stále šľape a pri pravidelnom dolievaní oleja autá proste idú vpred až na hranice.

Rumunský colník sa nezdržuje smiechu pri pohľade na naše onálepkované a dobité rýchle šípy. S pobavenou otázkou „ladacross?“ trojicu púšťa naspäť do západnejšej časti Európy. Posledné, čo od neho v rachote rozpadnutého výfuku a trieskajúceho tlmiča počujeme, je krásne slovenské: Čau!

Ďalší mýtus pokorený, trojica áut je naspäť na Slovensku.

Prečítajte si Tiborov zážitkový report z jazdy na Transfagarasan.

Pozrite si našu trasu:

Zväčšiť mapu

Ľuboš

Autor portálu najkrajšiecesty.sk a nadšený šofér. Čítajte viac.

Počet komentárov k článku: 6

  1. Pepo 01.10.2012 at 21:44 # Reply

    mate o do mna velky rešpekt ;)

  2. Mike 07.11.2012 at 22:29 # Reply

    Zdravím, viděli sme vaši škodovku u hráze Vidraru na Transfagarašské magistrále. Zřejmě sme se minuli někde na schodech :D Musím uznat, dobrej výkon ;)

    • Ľuboš 28.12.2012 at 12:42 # Reply

      zdravim, skvele :) inak nejakych Cechov sme stretli, aj sme sa rozpravali, tak mozno boli tiez z vasej partie. A dakujeme! :)

  3. lakisk 29.01.2013 at 12:56 # Reply

    Ahoj. Chystate v buducnosti podobnu akciu na retro autach? Rad sa k Vam pripojim so svojim timom.

Na túto stránku odkazuje aj:

  1. Transalpina | najkrajšiecesty.sk - 04.01.2013

    [...] túto cestu zažili v rámci letného rumunského Lada tripu a prekvapila. V prvom rade sa tu v lete 2012 vo veľkom stavalo. Cesty boli lemované [...]

Leave a Reply